Snaha nahradiť Vladimíra Menšíka na českej umeleckej scéne (predovšetkým tej veselohernej) sa už roky spája so stále väčšími rozpakmi. A to napriek tomu, že od jeho smrti uplynulo už osemnásť rokov. Aj preto som sa autorka rozhodla pokračovať v práci na spomienkovej knižke spísanej k pocte tohto muža. Pri zapisovaní nových príbehov (spomienok, štúdií a reportáží) som opäť stretla s vľúdnosťou, úsmevom – as takmer hmatateľnou radosťou zo spomienok na Menšíka. Vždy s úprimnou snahou definovať jeho čestné miesto na českom hereckom nebi. To vzácne miesto, ktoré je dodnes prázdne.