Bola vražda Anny Kvašovej, spáchaná v januári 1952, premysleným činom alebo excesom páchateľa?
Urýchlila kolektivizáciu na Kutnohorsku, ako sa všeobecne tvrdilo? Došlo v roku 1958 k nájdeniu spravodlivosti, alebo snáď mal vtedy vedený proces bližšie k inštitucionalizovanej pomste komunistického režimu?
Predstavuje násilná smrť vtedy neznámej funkcionárky tieň protikomunistického odboja, alebo naopak v danom kontexte nastoľuje „mašínovské“ otázky? Ako je možné, že proces s takzvanou skupinou Landstoff a spol. sa stal ukážkovým príkladom "triedne" ponímanej spravodlivosti v čase, keď doba "triednej justície" mala byť podľa mnohých už prekonanou minulosťou?

A prečo zabúdame na to, že kolektivizácia, presadzovaná násilím a prostredníctvom perzekúcií, viedla k nespočtu ľudských tragédií, vo výsledku potom k pretrhnutiu tradičných väzieb v sociálnej štruktúre českej dediny, a že represie s ňou spojené sa stali legitímnym zdrojom odporu a odboja voči . Na tieto a ďalšie otázky sa snaží odpovedať autor tejto knihy.