Kniha Spoločné obrazy predstavuje tematicky široko poňaté premeny literárnej kultúry východných Čiech v období po roku 1989. Jednotlivé kapitoly s hojným obrazovým sprievodom pojednávajú na konkrétnych, nutne výberových príkladoch o vývoji prózy a poézie, predstavujú problematiku regionálnych antológií, literárne o literárne dedičstvo v rámci edičnej praxe alebo formovanie literárneho miestopisu ako živé pripomienky historicko-literárnych súvislostí. Vymedzenie regiónu chápaného v hraniciach bývalého Východočeského kraja naznačuje, že sa tunajší literárny život neobmedzuje na izolované centrá, ale prirodzene prestupuje do celonárodných rovín literárnej kultúry. Na prvý pohľad rôznorodé témy spája dôraz na dynamické utváranie literárnej kultúry v rámci neustáleho dialógu spočívajúceho vo vymedzovaní sa voči tradícii na jednej strane a hľadaní nových ciest na strane druhej alebo naopak v úsilí o potvrdzovanie kontinuity minulého a súčasného.