„Ako sa svet premieňa? Má anjel dušu, môže ju vôbec mať? Je pre nás raj už uzavretý, alebo nie? Čo ale bolo skôr? Je už za dverami budúcnosť? Komu zvoní hrana? Ako to všetko bolo naozaj? Poznáš sám seba? A ak poznáš, prežiješ sám seba?Kam sa ukryla pravda?Je poznanie poznateľné?Budú z nás všetkého všade stratenci prižmúrených očí?Čo ľudstvu prináša postcivilizácia? čom spočíva umenie žiť?... To všetko sú otázky určené najviac nám ešte preživším alebo stále prežívajúcim, z ktorých najzávažnejšie je najmä a predovšetkým ono pýtanie, s ktorého pričinením sa tvárou v tvár tekutej dobe a hranatému svetu neústupne pýtame nielen: Čo robiť? , ale predovšetkým: Ako žiť?Po rozsiahlej kultúrnohistorickej publikácii Stopy v srdci, pojednávajúcej o premene človeka a krajiny vo svetle genealógie juhočeského rodu, sa básnik a lekár Bohumil Ždichynec vo svojej novej knihe opäť obrátil k "srdcu"; avšak nielen ako k symbolu súčasného života a súčasnej civilizácie, ale aj ako k pozitívnemu symbolu našej kiež by tiež pozitívnej budúcnosti,“ píše o tejto knihe literárny kritik doc. PhDr. Vladimír Novotný, Ph.D.