Kórejská vojna bola skutočnou horúcou fázou začínajúcej studenej vojny. Bol to okrem iného aj Stalinov pokus o rozšírenie sovietskeho vplyvu na Ďalekom východe. Ťažisko knihy skúseného autora a historika profesora Lievika však nespočíva len v rekonštrukcii priebehu vojnových udalostí na Kórejskom polostrove, ale aj v rozbore diplomatických súvislostí tohto konfliktu. Sprístupnenie sovietskej, severoamerickej a čiastočne aj čínskej dokumentácie, napríklad rozsiahlej korešpondencie medzi Stalinom a Mao Ce-tungom, umožnilo detailnejšie poznanie dejín tejto vojny. Stalin podporil snahu Kim Ir-sena o násilné zjednotenie rozdeleného polostrova a súbežne usiloval aj o čínsku vojenskú podporu tohto severokórejského úsilia. Chcel tak nielen zistiť rozsah politicko-strategických záujmov Spojených štátov vo východoázijskej oblasti, ale vytvoriť aj tesnú väzbu medzi Pekingom a Moskvou. Sovietsky diktátor sa totiž obával vzostupu komunistickej Číny a jej prípadných revolučných aktivít v Ázii a prostredníctvom kórejskej vojny sa usiloval o čiastočné usmernenie a kontrolu tohto nebezpečného mocenského potenciálu. Reakcia Spojených štátov a OSN na severokórejskú agresiu bola okamžitá. Ozbrojené sily OSN zmarili pôvodný Kim Ir-senov a Stalinov plán na rýchle pohltenie juhokórejského teritória a vojna sa pretiahla až do leta roku 1953. Trumanovej administratíve sa však podarilo udržať túto "horúcu vojnu" v medziach lokálneho konfliktu . sovietskej vojenskej účasti a súčasťou textu je tiež kapitola o formách československej pomoci severokórejskému režimu.