Irvin D. Yalom celý svoj profesný život strávil skúmaním života druhých ľudí. Vo svojich spomienkach obracia svoje terapeutické oko na seba samého. Svoj príbeh začína jednou nočnou morou: Je mu dvanásť a ide na bicykli pozdĺž domu, kde býva dievča s výrazným akné. Tak ako každé ráno na ňu v snahe sa s ňou skamarátiť volá: „Ahoj, Beďarko!“ Ale otec dievčaťa mu vo sne vysvetľuje, že tento pozdrav dievča zraňuje. V Yalomovi sa vtedy zrodila empatia. Táto kniha nie je iba opisom jedného života. Yalom sa v nej vracia k svojim klientom a ku knihám, ktoré napísal. Dôležité sú ale hlavne vzťahy, ktoré prežil a prežíva. Hovorí v nej o svojej žene, s ktorou sa zoznámil vďaka tomu, že ho jeho kamarát vtiahol do okna domu, kde sa konala párty jej rodiny, as ktorou žije viac ako 65 rokov. Vracia sa k rôznym cestám, ktoré so svojou ženou uskutočnil, či už to boli medové týždne, na ktorých si požičali starú Vespu a prešli Francúzsko, alebo cesta na Bali, ktorú oslávili, že ich najmladšie dieťa odišlo z domu. Reflektuje svoj život aj svoju prácu, smutne hovorí o rozpade manželstva svojich detí ao tom, ako s Marylin budovali svoj vzťah a prekonali rôzne krízové momenty. Jeho kniha je tiež spomienkami odboru. Spomína v nej rad významných psychológov, s ktorými sa stretol a spolupracoval, a tiež svojich kolegov, od ktorých sa aj dnes učia novým prístupom. S čitateľom sa lúči ako starý muž, ktorý berie občasné výpadky pamäte ako istú výhodu. Knihy, na ktoré pozabudol, si môže prečítať znova. Irvin D. Yalom je emeritným profesorom psychiatrie na Stanfordovej univerzite. V Portále vyšli jeho knihy Lži na pohovke, Existenciálna psychoterapia, Keď Nietzsche plakal, Mama a zmysel života, Chvála psychoterapie, Láska a jej kat, Každý deň o trochu bližšie, Liečba Schopenhauerom, Problém Spinoza a Hovory k sebe. V časopise Psychológia dnes vyšla jeho poviedka Volám políciu.