Kniha Sto básní predstavuje zlatú éru japonskej poézie, ako ju v čase Heian pestovala aristokracia pri cisárskom dvore v Kjóte. Jej jadrom je kompletný preklad zbierky Sto básní od sto básnikov (Hjakunin iššu), ktorú z tisícov veršov zaradených do tzv. Cisárskych antológií vybral a usporiadal slávny básnik a literárny teoretik Fudžiwara no Teika okolo r. 1236. na šnúre skvostných literárnych diel starého Japonska.

Do historického, literárneho i výtvarného kontextu zbierky Sto básní zavedie čitateľa obsiahly úvod, zatiaľ čo doslov sa sústredí na staré japonské poetiky a vysvetlenie básnickej dikcie, figúr a estetiky päťveršia waka (nazývaných tiež tanka). Ďalších sto desať preložených básní ilustruje slohový vývoj tejto formy, jej tematické a metaforické bohatstvo a jazykové zvláštnosti starej japonskej poézie.

Sto básní preložila japanistka Helena Honcoopová, ktorá tiež napísala komentáre a sprievodnú štúdiu, a vybrala ilustrácie.

České vydanie zbierky sprevádza sto štyridsať prevažne farebných drevorezov a malieb z 13.-20. stor. (Šunšó, Gakutei, Kunisada, Hokusai, Hirošige atď.).