Kniha Stratený v dejinách je venovaná osobnosti dnes už takmer zabudnutého publicistu, esejistu a prozaika Jána M. Kolára (1923–1979), ktorý bol ako politický novinár a kultúrny publicista aktívny od roku 1946. Prvú časť knihy tvoria čiastkové sondy do kľúčových tém a problémov autorovej publicistiky a eseistiky z rokov 1946–1965, zasadené do kontextu širšieho kultúrno-politického diania v povojnovom Československu a neskôr v exile. Ján Kolár sa čoskoro sa profiloval ako jeden z najostrejších kritikov ľavicových tendencií v politike a ideologizácie umenia a kultúry, proti ktorým ako protiváhu staval renesanciu kresťanských hodnôt, ktorá sa mala realizovať v koncepte zjednotenej západnej Európy. Po odchode do exilu na jar roku 1948 Kolár publikoval najmä v exilových časopisoch Skutočnosť a Zber, príležitostne aj v iných (oi v Tigridovom Svedectve, s ktorým sa však kvôli koncepcii gradualizmu názorovo rozišiel), a naďalej zostal kritickým komentátorom politického i kultúrneho diania, ktoré však sledoval z diaľky z afrického Kamerunu, kde so svojou ženou usadil a veľmi úspešne podnikal. Na možnosť „záchrany národa“ Kolár úplne rezignoval po maďarských udalostiach v roku 1956; postupne stratil vieru aj v zmysel publicistiky a začal sa venovať francúzsky písanej románovej tvorbe. Aj v nej si však uchoval svoj angažovaný kritický postoj, hocikedy čiernobielo hodnotiaci, avšak tragický pátosom viery v romantický ideál. Pätiacou autorovým francúzskym románom z rokov 1959 – 1973 sa zaoberá druhá časť knihy, osobitná pozornosť je venovaná oi problematike pomeru autobiografie a fikcie; zobrazenie priestoru a sémantiky vzťahu postáv k obývanému priestoru či spôsobom rozprávania, ktoré autor vo svojich románoch používa. Ako celok predstavuje monografia Stratený v dejinách Jána M. Kolára ako zložitú a rozporuplnú osobnosť, autora strateného v dejinách, s ktorými bol však svojím údelom i dielom neoddeliteľne spätý.