V publikácii je hrad Karlštejn uchopený nielen ako historický artefakt, ale predovšetkým ako "schrána pamäti", teda symbol poskytujúci interpretačné kľúče k re-konštrukcii historického vedomia i procesu formovania historickej imaginácie, v ktorej sa odrážajú premeny spoločenskej klímy "dlhého 19. storočia".
Sokolovej aj nemecký profesor vyučujúci históriu na pražskej KarloFerdinandovej univerzite, všeobecne vzaté ľudia, ktorí sa od začiatku šesťdesiatych rokov 19. storočia vydávali na Karlštejn po západnej železničnej dráhe alebo pešo, aby si stredovekú stavbu prezreli, pristupovali k historickej látke na základe osobných skúseností , postojov, ale tiež v politickom kontexte svojej doby. Zatiaľ čo v historickom vedomí nemeckej spoločnosti zostal hrad pamiatkou slávy Svätej ríše rímskej a dôkazom umu nemeckých stredovekých staviteľov a maliarov, česká spoločnosť ho vnímala ako kamenného strážcu svätováclavskej koruny. Karlštejnský symbol sa pre ňu v priebehu 19. storočia stal pulzujúcim miestom pamäti, ku ktorého oživovaniu prispela nielen podpora rekonštrukcie stredovekej stavby, ale aj organizácia vlasteneckých demonštrácií, skupinových i individuálnych výletov a vybudovanie novej expozície približujúcej najslávnejšiu epochu dejín Českého kráľovstva.