Nová kniha Františka Koukolíka Stupidita je určená širšiemu okruhu čitateľov. Rozpráva o najrozšírenejšom a najvplyvnejšom, avšak nepriznávanom, zapieranom, znevažovanom a ťažko uchopiteľnom znaku ľudského individuálneho a skupinového správania, ktorým je stupidita. Stupidita nie je nadávka ani posmešné značenie, nie je to hlúposť, mentálna retardácia, nevedomosť či omyl, nie je to nepozornosť voči varovným signálom, stupidita nie je absurdita ani iracionalita. Stupidita je prejav zrútenia spätnej väzby medzi správaním a prostredím. Stupiditou ľudská myseľ docieľuje kompromis medzi svojou neschopnosťou vyrovnávať sa priamo s informáciami, ktoré prichádzajú z fyzikálneho prostredia, a odmenami/trestami, ktoré prichádzajú zo sociálneho prostredia. Mocenské elity dobre vedia, že každý neobmedzený rast končí kolapsom, vedia o účinkoch jadrových zbraní, o klimatickej zmene, o devastácii životného prostredia. Preto v mene vlastnej moci vypínajú spätnú väzbu: devastujú informačný priestor za účinnej pomoci značnej časti svojich oddaných poddaných...