Sebaupálenie študenta Jána Palacha na seba strháva opätovnú pozornosť, a to aj po štyridsiatich rokoch od doby, keď sa tak stalo. Malo v ňom ísť o znamenie protestu, o snahu prebudiť „svedomie“ národa, ktorý v dôsledku invázie Sovietskej armády a vojsk spojených socialistických armád do Československa v auguste roku 1968 upadal do prehlbujúcej sa letargie. Je doteraz otvorenou otázkou, či sa v tomto prípade jedná o samovraždu, hrdinstvo, alebo mučeníctvo. Kniha ponúka jedno z možných hodnotení a interpretácií sebaupálenia Jána Palacha z argumentačných pozícií kresťanskej etiky.