Biblia česká, to znamená sväté Písmo podľa starožitného a všeobecného latinského od všeobecnej cirkvi svätej rímskej potvrdeného a užívaného preloženia, známa ako Svätováclavská biblia, je v povedomí českej kultúrnej verejnosti zreteľne zatienená vôbec najznámejším biblickým prekladom - bratskou bibliou. Ide však o jednu z najvýznamnejších pamiatok českého jazyka a literatúry barokového obdobia, ktorej vplyv – náboženský, kultúrny i jazykový – možno sledovať až do devätnásteho storočia. Preklad, či presnejšie adaptácia starších českých prekladov, prispôsobená čo najvernejšie zneniu latinského textu schváleného tridentským koncilom (takzvané Sixto-Klementíny), vznikala z podnetu biskupa Matúša Ferdinanda Sobka z Bielenberka a prácou jezuitov Jiřího Konstance, Mateja Štajera storočí a bola vydaná v troch zväzkoch v rokoch 1677-1715. Katolíckemu duchovenstvu sa tak dostal do rúk autorizovaný, cirkevne schválený text v češtine, ktorý mohol byť bez obáv využívaný v liturgii i pastorácii. Predkladaná antológia si kladie za cieľ rozšíriť a prehĺbiť známosť Svätováclavskej biblie medzi záujemcami mimo úzkeho kruhu odborníkov. Ako kľúč k výberu a usporiadaniu textov bola zvolená liturgia, pretože práve predčítanie predpísaných perikopov v rámci bohoslužby predstavovalo spôsob, ktorým sa veriaci zoznamovali s textom Písma a prostredníctvom ktorého preklad ďalej pôsobil na ľudovú kultúru. Zaradené sú perikopy, ktoré boli čítané o nedeľách a sviatkoch cirkevného roka; okrem nich výbor obsahuje aj ukážky z komentárov k biblickému textu a bohatý obrazový sprievod.