Poézia Julie Otxoy (San Sebastián, 1953) je od prvopočiatkov spätá s obranou slobodnej ľudskej bytosti utvárajúcej sa v harmónii s prírodou, as obžalobou násilnej, barbarskej a materialistickej spoločnosti. Medzi jej štrnástimi doteraz publikovanými básnickými zbierkami sa najväčšieho uznania od literárnych kritikov dočkala kniha Taxus Baccata, v ktorej autorka predkladá ako na dlani srdce svojej intimity: „Voči chaotickému hluku sveta cítim potrebu zamerať sa na to, čo je nepatrné to, čo nežiari ani nie je vyvolávané pouličnými predavačmi."