O Maorskom umení som ako taký nepočul a, keď mi bolo prvýkrát ponúknuté, vlastne som ani nemal na vybranú. Najprv ma znechutilo. Čas mi však k nemu vydláždil cestičku. Večne zelená príroda bola prekrásna a priamo mi nútila svoje poznanie, aby som v jej zákutiach premrhal zvyšok svojho života tak, ako ona strácala ten svoj. Chrániac seba samého pred jej prekrásnymi chápadlami, začal som najskôr nákresy starých rezieb. Potom som zabredával hlbšie. Priamo tam vedľa mňa hľadiac na moju prácu sedel starý Maor hovoriaci o skutkoch jeho predka, na ktorého rezbu som pozeral. A že to boli skutky!