V nacistickom Nemecku bolo len v Drážďanoch medzi rokmi 1934-1945 popravených gilotínou 892 Čechoslovákov. Väčšina z nich sa aktívne stavala proti nemeckej okupácii. Dvojjazyčná česko-nemecká kritická edícia obsahuje životopisy odsúdených na smrť a okolo stovky posledných listov, ktoré mohli napísať príbuzným.

V rámci projektu dokumentácia tejto skupiny Ústavom pre štúdium totalitných režimov SR a Pamätníkom Münchner Platz v Drážďanoch sa historičkám Pavle Plachej a Birgit Sack podarilo listy na rozlúčku dohľadať a komplexne analyzovať. V obsiahlom úvode nazerajú na listy novou optikou ako na úplne špecifické historické pramene. Všímajú si okolnosti vzniku listov a prinášajú ich obsahový rozbor.
List na rozlúčku mohli odsúdení na smrť napísať potom, čo im exekučný úrad oznámil, že žiadosť o milosť bola zamietnutá. Zároveň bol dotyčný/dotyčná informovaný o čase konania popravy. Tieto informácie sa odsúdeniu dozvedeli v predvečer alebo v deň konania popravy a na posledný list teda už nemohla prísť žiadna odpoveď. Toto definitívum, ako aj vedomie blízkej smrti, robí z listov na rozlúčku jedinečný dokument svojho druhu. List mohol byť napísaný v rodnom jazyku, čo s ohľadom na prísnu reguláciu ostatnej väzenskej korešpondencie znamenalo isté privilégium. Pre správny výklad problematiky posledných listov je tiež dôležité, že rovnako ako ostatný písomný kontakt z väzby podliehali cenzúre. V mnohých listoch sa teda objavujú vygumované alebo začernené miesta. Väzni s cenzúrou počítali, preto je pri interpretácii listov nutné brať do úvahy aj autocenzúru pisateľov.
Autormi väčšiny dochovaných listov z Drážďan sú ľudia odsúdení na trest smrti kvôli účasti v protinacistickom odboji. Dvaja z pisateľov boli odsúdení kvôli nariadeniu o držaní zbraní. Jedna žena a päť mužov bolo popravených kvôli kriminálnym deliktom, ku ktorým patrila čierna porážka, krádež alebo podvod. Dochovaná dokumentácia väčšiny týchto prípadov nenaznačuje, že by išlo o činy, ktoré by mali konkrétne politické pozadie. Neodvedené alebo odcudzené zvieratá alebo iný tovar zjavne slúžilo týmto ľuďom pre vlastnú potrebu, prípadne na zaopatrenie rodinných príslušníkov. Mnohí Česi sa pravdepodobne necítili byť viazaní dodržiavaním rigidných hospodárskych nariadení, ktoré slúžili na udržanie chodu nemeckého vojnovej ekonomiky. Z tohto dôvodu sa niektorí z týchto odsúdených vo svojich listoch na rozlúčku označujú ako nevinní. Ostatne podobne situáciu vnímali aj nemecké justičné orgány, ktoré interpretovali delikty typu čierny obchod spravidla ako akt odporu proti okupácii.