V prvom pláne tejto prózy rozpráva Anna Blažíčková o svojom živote v partnerskom zväzku s Přemyslom Blažíčkom (1932-2002), popredným českým literárnym vedcom. V skutočnosti jej tento námet slúži ako východisko k hlbokej reflexii vlastného osobnostného zrenia, priebehu jej života i verejných udalostí v dvadsiatom storočí od štyridsiatych rokov až do súčasnosti. Autorka, sama zakotvená v literatúre ako spisovateľka a literárna historička, rozpráva na prvý pohľad v náhodnom časovom slede o začiatkoch vlastného manželstva, potom o prvom stretnutí s Blažíčkom, o vysokoškolských štúdiách v polovici päťdesiatych rokov, o detstve a dospievaní v Bechyni, o detstve vlastných potomkov v Prahe, o Ústave pre českú literatúru, o vlastnej chorobe a pod. V texte sa ale s uplývajúcimi stránkami postupne presadzuje istá vnútorná logika rozprávania, ktorá nad lineárny priebeh životných a dejinných udalostí stavia dôležitejší "život pamäte", ktorý sa neriadi časovým sledom, ale intenzitou vybavovaných udalostí a zjednocujúcim vecným, jemne ironickým štýlom. Anna BLAŽÍČKOVÁ (roz. Petráčková, nar. 24. 4. 1933 vo Vodňanoch), spisovateľka, bohemistka a lexikografka. V rokoch 1946-1949 navštevovala gymnázium v Tábore, dokončila ich v Týne nad Vltavou roku 1952. Jej prihláška na štúdium na Filozofickej fakulte UK v Prahe bola zamietnutá z dôvodov náboženského založenia rodiny a neústupného správania sa autorčina ot. Bola ale prijatá na trojročné štúdium na Pedagogickej fakulte v Českých Budějoviciach (absolvovala 1955). Následne smela v rokoch 1955-1958 pokračovať v štúdiu češtiny a ruštiny na pražskej Filozofickej fakulte UK. V rokoch 1958-1964 vyučovala na stredných školách vo Voticiach, Vlašimi av Prahe. Roku 1964 odišla na materskú dovolenku a potom bola zamestnávaná iba externe. Spolupracovala s Pamiatnikom národného písomníctva, Maticou slovenskou a Ústavom pre českú a svetovú literatúru. Je spoluautorkou hesiel v Lexikóne českej literatúry 1-3 (1985, 1993, 2000), Slovníku českej literatúry 1970-1981 (1985), Slovníku českých spisovateľov od roku 1945 (1995, 1990) a Slovníku český. Z knižne nezverejneného súboru Čakanie v zástupe publikovala poviedky Buď vôľa tvoja (Pešia zóna, č. 4/1999), Babička sa vrátila a Momentka (Revolver Revue, č. 56/2004, tamtiež vyšiel aj rozhovor s autorkou). Knižne vyšli rozprávky a novely pre deti Smer Červený Újezd (1986), Kto nesadí, nevyhrá alebo Dostane sa Honza k počítaču (1988), Zvieracie rozprávky (2007) a Neospravedlnené hodiny (2008). Spomienkovú prózu Psie víno autorka dopísala roku 1983, vydala ju v roku 1992 (2., prehliadnuté vydanie Triáda 2010). Ďalšia spomienková kniha, s názvom Teraz niečo zo života, vychádza v Triáde v roku 2012 – viď krátku ukážku tu.