To som ja, na tej fotografii - ten malý chlapec vpravo vpredu. Ako štvorročnému sa mi podarilo uniknúť záhube v továrni na smrť v čase, keď bolo počas holokaustu povraždených vyše milióna Židov. Bol som jedným z najmladších väzňov, ktorí sa dostali z osvienčimského koncentračného tábora živí. Tá fotografia je prevzatá z filmov, ktoré natočili sovietski vojaci po tom, čo 27. januára 1945 Osvienčim oslobodili. Na tej fotografii som v skupinke detí, ukazujeme kameramanovi čísla, ktoré nám vytetovali na ruke po príchode do tábora. Z dvoch tisíc osemsto devätnástich väzňov oslobodených Rusmi bolo len päťdesiatdva vo veku do ôsmich rokov. Väčšinu svojho života som nedokázal odpovedať ani na tú najzákladnejšiu otázku: Ako som mohol prežiť v tábore, kde deti zabíjali hneď po príchode? Ako som sa vyhol pochodu smrti, ktorý vyčistil tábor, kde bolo šesťdesiat tisíc väzňov, len pár dní predtým, ako sa k nemu dostala sovietska armáda? Teraz už všetko viem. S pomocou svojej dcéry novinárky som odhalil svoj príbeh a osudy mojich príbuzných, ktoré som uchovával vo svojej mysli viac ako pol storočia. Michael Bornstein