Továreň na mucholapky je metaforou sveta, v ktorom má ľudský život menšiu cenu ako život hmyzu. Dej románu nás zavádza do súdnej siene, kde prebieha fiktívny proces, v ktorom mŕtvi súdia niekdajšieho pána nad ich osudmi, predsedu Judenratu lodžského geta Chaima Rumkowského. Tento obratný podnikateľ a organizátor dokázal počas krátkej doby premeniť úbohé lodžské ghetto na perfektne fungujúci priemyselný podnik. Bol to cynický kolaborant, neľútostne vykorisťujúci svojich židovských spolubratov, alebo tragický hrdina, ktorý sa napriek osudu snažil zachrániť životy väčšiny? Za cenu krvavých obetí, otrockej práce v neľudských podmienkach a životov starých a chorých ľudí a detí mladších ako desať rokov sa mu však podarilo iba o pár mesiacov predĺžiť agóniu geta a sám skončil tak ako väčšina jeho poddaných: smrťou v plynových komorách. Režiséri holokaustu, ako by chceli dopriať svojim obetiam zúčastniť sa veľkolepej drámy, priviezli do už preľudneného geta dvadsaťtisíc Židov z Viedne, Berlína a Prahy, väčšinou význačných lekárov, právnikov, vedcov a ich rodiny, medzi nimi aj sestry Franza Kafku. A nebyť milosrdnej tuberkulózy, mohol si tu svoje vízie prežiť na vlastnej koži aj ich slávny brat.