Jiří Jílovský (1884 – 1958) vstúpil do profesionálneho života po ukončení pražskej akadémie v roku 1908, kedy sa v skupine Jung-Prag zaujal miesto Richarda Teschnera.
Okrem knižnej úpravy bol autorom ex-libris, u ktorého sa radí medzi zakladateľa žánru, ako takého. Bol virtuóznym kresliarom a ovládal všetky grafické techniky. V maľbe sa predovšetkým zaoberal portréty, maľbou v plenéri a starou Prahou. Tú zachytával aj v grafike. Dá sa označiť spolu s Aloisom Wiererom za posledných novoromantických maliarov. Dôležité bolo aj jeho členstvo v pražskej slobodomurárskej lóži Schlaraffie, sídliacej v Štefanskej ulici. Mnoho prác, najmä zo začiatku jeho tvorby, sa zaoberá mytológiou, rozprávkou a symbolikou. V jeho podaní má každý prvok svojbytný význam, napríklad v grafikách starej Prahy sa pohráva s oblohou, ktorá určuje náladu, zatiaľ čo drobná figurálna stafáž rozpráva príbeh.

Počas druhej svetovej vojny jeho dvaja synovia zomreli v koncentračnom tábore. On sám prežil zásluhou toho, že ho z Osvienčimu previezli do Sachsenhausenu, kde bol zamestnaný v falšovateľskej dielni (príbeh bol sfilmovaný pod názvom Diablova dielňa), ktorá vyrábala falzifikáty anglických libier.
Po návrate z koncentračného tábora sa snažil vrátiť sa k svojej práci. Ateliér bol rovnako, ako u mnohých ďalších česko-nemeckých autorov počas vojny zničený. Väčšina voľných prác tak nenávratne zmizla. Jiří Georg Jílovský umiera zabudnutý v roku 1958.

Arno Parík, najväčším znalec Jilovského tvorby, ju prehľadne prepojil do tematických kapitol, rozsiahly obrazový sprievod je sumou toho najlepšieho z jeho diela.