Život bez peňazí a majetku. Bez náboženstva a politiky. V komunite, ktorá všetko zdieľa. Katarzyna Boni sa rozhodla na vlastnej koži zistiť, ako sa v indickom utopickom meste Auroville po päťdesiatich rokoch od jeho založenia žije.
Ideály šesťdesiatych rokov sa rozpustili veľmi rýchlo. Len Auroville zostalo. Mesto úsvitu založené v roku 1968 Matkou, ktorá o ňom povedala: "Auroville bude miestom nekonečného vzdelania, neustáleho pokroku a nikdy nekončiacej mladosti." Prví osadníci prišli na neúrodnú pôdu a mesto stavali z ničoho. Vlastnými rukami a dohromady. Projektované je pre päťdesiat tisíc ľudí, žije ich v ňom pár tisíc. V uliciach mesta nejazdia autá, všetko je udržateľné a spravodlivé. Všetci majú rovnako. Nikomu nechýba jedlo ani strecha nad hlavou. Peniaze v meste neexistujú. Až na to, že bez peňazí by mesto neexistovalo. Od založenia ho podporuje UNESCO aj indická vláda a súkromní darcovia po celom svete. Takže ako je to s tou sebestačnosťou ideálneho mesta? Skutočne sú si v ňom všetci rovní? Alebo tá rovnosť platí len v jeho hraniciach, ale chudobných obyvateľov okolitých dedín, ktorí zaisťujú rad služieb, už sa netýka?
Do Auroville prichádzajú ročne tisíce turistov, vrátane tých českých, aby našli sami seba. A tiež čisté idey, z ktorých mesto vyrástlo. Niektorí zostávajú ako dobrovoľníci, rovnako ako reportérka Katarzyna Boni, ktorú poznáte ako autorku skvelej knihy Ganbare! Workshopy smrti. Čo našla ona?