Kto mal príležitosť zoznámiť sa s Jozefom Adamcom, zažil, ako mocne dokázala jeho osobnosť oslovovať druhého. A kto niečo počul o jeho živote, dozvedel sa, aký bol tento osud zvláštny, tak zvláštny, že naozaj stojí za zachovanie pre budúce generácie. Bol prvým českým kňazom pred sto rokmi založenej Obce kresťanov, ktorá začala krátko potom pôsobiť aj na území Československej republiky, spočiatku však v jazyku nemeckom. Až vysvätením Jozefa Adamca v roku 1933 v nej začal vykonávať kňazské povolanie rodený hovorca. Adamec nakoniec pôsobil ako pastier pražského zboru Spoločenstva kresťanov viac ako šesťdesiat rokov, ale z toho verejne len dvadsaťdva. Obec kresťanov bola v Čechách trikrát zakázaná a on sa mohol starať o jej príslušníkov len v utajení. Po celý čas im bol svetlom v temnotách. Keď po zamatovej revolúcii začal pracovať verejne po štvrtýkrát, mal 88 rokov, ale vo svojej vôli bol úplne nezlomený. Po piatich rokoch – na Veľký piatok roku 1995 – zomrel za pozoruhodných okolností v novom dome Obce kresťanov Na Špejchare 3 v Prahe. V spätnom pohľade sa čoraz jasnejšie odkrýva pozadie tohto vzácneho života: kríž so siedmimi ružami ako znamenie služby, ktorú venoval silám pravého ľudského pokroku.