Štúdia Szary-Matywieckej predstavuje román (1816) Márie Wirtemberskej, prvý poľský psychologický román, ako dielo hodné kritickej pozornosti. Napriek svojmu didaktickému posolstvu o nadradenosti srdca nad rozumom sa dielo čoskoro stretlo s úspechom. Štúdia sa zaoberá hneď niekoľkými aspektmi románu, pričom využíva metódy vypracované štrukturalistami a formalistami, vrátane koncepcie formálneho mimetizmu Michała Głowińskiho. Zároveň sa opiera o súčasné teórie jazyka a dokazuje, že Malvína nie je iba sentimentálna kniha. Román využíva tradičný motív dvojčiat odlúčených hneď po narodení, ktoré sa stretávajú o roky neskôr, a zároveň zachytáva obraz vtedajšej varšavskej spoločnosti. Príbeh prestupuje téma zdvojenia - dve hlavné mužské postavy, dvojaká literárna energia, dvojaké ja Wirtemberské ako rozprávačky a autorky.