Pútnik a mních Santóka Taneda (1882-1940) zosobňuje tradičné zenové hodnoty jednoduchosti, osamenia a pominuteľnosti. Jeho poézia zrkadlí život plný protikladov. Osamelé súznenie s prírodou striedajú okamihy hlbokého ľudského zblíženia. Prísna chudoba sa zvrtne do bezuzdného hýrenia. Okamihy pokoja a odovzdania sa premenia na búrku emócií. Čo sa nemení, je prostý a zároveň významovo hlboký jazyk, ktorý občas hladí a inokedy reže do špiku kostí. Aj preto sa Santóka stal jedným z najmilovanejších moderných japonských básnikov.