Monografia pojednáva o etnicko-jazykovej skupine Vácháncov, žijúcich v oblasti pamiersko-hindukušského horského uzla na území Afganistanu, Tadžikistanu a Pakistanu. Dôsledkom súperenia Ruska a Veľkej Británie v priebehu 19. storočia v rámci tzv. Veľkej hry (Great Game), bola nútená koncom 19. storočia časť do tej doby homogénneho etnika opustiť rodný Váchánsky koridor, načo sa Váchánci ocitli na území neskôr diametrálne odlišne sa vyvíjajúcich štátnych útvarov. Predmetom práce je komplexná analýza premeny materiálnej i duchovnej kultúry etnickej skupiny, respektíve etnicko-jazykových skupín Vácháncov žijúcich na území Afganistanu, Tadžikistanu a Pakistanu s akcentom na ich súčasný stav. Veľmi dôležitou súčasťou je vizuálny kontext, ktorý prostredníctvom vyobrazenia a fotografií prezentuje signifikantné znaky späté s každodenným životom Vácháncov. Primárnym cieľom práce je rozkrytie materiálnych i duchovných fenoménov, ktoré úzko súvisia s každodenným životom, historicko-politickými súvislosťami, socio-ekonomickou situáciou, ši'itským ismá'ilitskym náboženstvom, s ktorými sú konfrontovaní príslušníci jednotlivých skupín Vácháncov. Ako najvhodnejší inštrument k vyššie vytýčenému cieľu sa jednoznačne javí komparatívna metóda, reflektujúca zmysluplnú kombináciu synchrónneho a diachrónneho prístupu, stojaca na autorských terénnych výskumoch v oblasti pamiarsko-hindukušského uzla, podporená preštudovaním relevantných zdrojov.