Žijú moderní ľudia, dokonca aj tí najšťastnejší z nás, podstatne lepšie ako naši predkovia z predcivilizačnej doby? Je civilizácia ako celok čistým prínosom pre jednotlivé ľudské bytosti? Ryan tvrdí, že by sme sa mali začať obzerať späť, aby sme našli cestu k lepšej budúcnosti. Pokrok, základná ilúzia našej doby, je vyčerpaný. Väčšina z nás inštinktívne cíti, že niečo končí – vyprahnuté decembrové dni, konverzácia tvárou v tvár nahradená zomboidizmom z hlavy na obrazovku, svet v neustálej vojne, politický systém v chaose. Niektoré mýty a klamstvá počúvame tak často, že nám pripadajú ako pravdy: Civilizácia je najväčším úspechom ľudstva. Pokrok je nepopierateľný. Máte šťastie, že žijete tu a teraz... Prehistorický život samozrejme nebol bez vážnych nebezpečenstiev a nevýhod. Mnoho detí umieralo v dojčenskom veku. Zlomená kosť, zapálené zranenie, hadie uštipnutie alebo problémové tehotenstvo mohli byť fatálne. Boli ale nakoniec tieto predcivilizačné nebezpečenstvá horšie ako moderné pohromy, ako sú automobilové nehody, rakovina, kardiovaskulárne choroby či technologicky predĺžený proces umierania? Návštevník z obdobia pred 20 000 rokmi by bol nepochybne ohromený mnohým z toho, čo by tu našiel. Ale akonáhle by jeho údiv nad iPhony, leteckou dopravou a transplantáciou pečene opadol, čo by si myslel o našom každodennom živote? Bol by nakoniec viac ohromený naším pokrokom, alebo zdesený tým, čo sme stratili v našom stále sa zrýchľujúcom zhone do budúcnosti? A nie je treba čas položiť si možno tú najpodvratnejšiu otázku zo všetkých: Žijú moderní ľudia, dokonca aj tí najšťastnejší z nás, podstatne lepšie ako naši predkovia z predcivilizačnej doby? Je civilizácia ako celok čistým prínosom pre jednotlivé ľudské bytosti? Ryan tvrdí, že by sme sa mali začať obzerať späť, aby sme našli cestu k lepšej budúcnosti.