Hrdinovia tejto knihy sú upratovačky, policajti a prostitútky. Prezidenti, diktátori aj revolucionári. A samozrejme aj umelci. Stretávajú sa tu artefakty, ktoré niekto spálil, rozrezal, utopil či zjedol. Obrazy, ktoré namaľoval somár, bager alebo motocykel. Výtvarný kritik Ján H. Vitvar pozýva čitateľov na zábavnú a dobrodružnú cestu po dejinách vizuálnej kultúry, ktorá ukazuje, že naše chápanie umenia často vedie cez fatálne nepochopenie. Sponzor londýnskej Tate Britain sa nevydržal pozerať na rozhádzanú posteľ na prehliadke finalistov Turner Prize a radšej ju ustlal. V skutočnosti išlo o konceptuálne dielo Tracey Eminovej. Keď umelkyňa svoje lôžko s odhodenými nohavičkami a použitým kondómom znovu rozostlala, súťaž vyhrala. Člen českej skupiny Ztohoven Roman Týc šiel zase na mesiac do väzenia, pretože trval na tom, že panáčikovia v nezvyklých pozíciách na semaforoch sú umení. História pozná neúrekom prípadov, kedy sa naše navyknuté vnímanie ostro stretlo s umeleckou výpoveďou. Lenže kuriózne situácie, ku ktorým v takýchto prípadoch spravidla dochádza, majú obrovskú výpovednú hodnotu. Ponúkajú trhlinu v opone zmysle, ktorou sa dá novo pozrieť nielen na umenie, ale aj na nás samotných.