Knihu tvorí 28 štúdií, v ktorých autor z rôznych uhlov pohľadu približuje dejinnú úlohu českých krajín v kontexte neskorej stredovekej strednej Európy. Najprv z nadhľadu, iba však s rôznou mierou pravdepodobnosti, sa usiluje postihnúť základné vývojové tendencie od nástupu Luxemburgov až do roku 1526, kedy sa krajiny Českej koruny na dlhé stáročia stali súčasťou habsburskej ríše. Z tohto odstupu je možné tiež panoramaticky skicovať duchovný život, kultúru a umenie za vlády Luxemburgov alebo korunovačné rituály, festivity a pohrebné ceremónie. Naproti tomu politické myslenie, národnú ideu či postup vnútornej christianizácie je vhodnejšie skúmať zo súčasných prameňov a so zreteľom na bližšie aj vzdialenejšie európske paralelám. To isté platí pre reformné inšpirácie raného husitstva na jednej strane a nezdolné prežívanie poverečných praktík na strane druhej. Knihu uzatvárajú drobné dejepisné reflexie vrátane otázok kladených „naruby“, zdanlivo napriek „zdravému rozumu“.