Práca ako na kostole... Dodnes používané príslovie vypovedá aj o náročnosti kňazského povolania. Sú občasné postesknutia dnešných duchovných na množstvo práce opodstatnené? Ako na tom boli ich predchodcovia? Táto publikácia by rada bola príspevkom k hľadaniu odpovedí. Robí tak najmä v dochovaných písomnostiach z farského úradovania v dlhom 19. storočí, a to vo východnej časti kráľovohradeckej diecézy. Zámerom textu je postihnúť rôzne role duchovného správcu v tomto období. Predstavuje ich ako individuality, vidí ich ako „náboženských profesionálov“ – udeľovateľov sviatostí a sviatostín, celebrantov či kazateľov. Ďalej vystupujú ako katechéti a školdozorci aj ako iniciátori rôznych duchovných aktivít (pútia, ľudových misií, bratstiev a spolkov), ale tiež ako súčasť širších väzieb – vo vzťahu k obyvateľstvu svojej farnosti, k zamestnancom, k predchodcom i nasledovníkom či k svetskej a cirkevnej vrchoch . Ďalej je farár zachytený ako správca zádušného i obročného imania, hnuteľného majetku, nadačného imania aj ako garant chudobnej starostlivosti. Stranou nemohli zostať premeny, ku ktorým v tomto smere počas spomínaného obdobia došlo – niektoré roly zostali proti zmenám doby takmer imúnne (udeľovanie sviatostí, celebrovanie bohoslužieb), iné prešli zásadnou premenou (pôsobenie v školstve).