Už Alexis de Tocqueville na príklade USA pozoroval, že v demokratickom štáte, ktorý svoj politický a ústavný systém buduje na princípoch moderného konštitucionalizmu, existuje len málo politických otázok, ktoré by sa skôr či neskôr nestali súdnymi otázkami. O 180 rokov neskôr je „judicializácia“ politických otázok a politiky javom, s ktorým sa možno stretnúť v celom západnom svete vrátane SR a ktorý niekedy v neprehliadnuteľnom rozsahu ovplyvňuje fungovanie politiky. Táto judicializácia politických otázok, resp. judicializácia politiky, ktorá vyplýva okrem iného z rozšírenia moderného konštitucionálneho modelu, hlbokých premien spoločenských vzorcov správania i vzostupu neoliberálnej politickej filozofie v posledných desaťročiach, je obzvlášť nápadná na súdoch, ktoré vykonávajú ústavné preskúmanie, v rámci ktorého dochádza najmä k preskúmaniu ústavnosti zákonov chápaných v modernom konštitucionalizmu ako prejavy všeobecnej vôle a reagujúcich na všeobecné politické a spoločenské problémy. Súdy vykonávajúce ústavné preskúmanie tak sú s politickými otázkami – a to nezriedka s tými, ktoré sú zo svojej podstaty kontroverzné – konfrontované v podstate z definície. O to viac sa debatuje o tom, čo tieto súdy pre politické a ústavné systémy vlastne znamenajú a aká má byť ich presná rola. Zmyslom predkladanej kolektívnej monografia je poskytnúť prierezový pohľad na to, ako k rozhodovaniu o politických otázkach pristupuje Ústavný súd SR, ktorému je v súlade s domácou i európskou tradíciou zverené vykonávanie centralizovaného ústavného preskúmania, a aké faktory prístup Ústavného súdu SR k uvedeným otázkam ovplyvňujú. Monografia tak robí v troch častiach. Prvý sa zameriava na štrukturálne otázky spojené s judicializáciou politických otázok v kontexte ústavného preskúmania, menovite na poňatie Ústavného súdu ako politického aktéra, mieru a techniky inštitucionálnej zdržanlivosti Ústavného súdu, ako aj na vplyv osobných postojov ústavných sudcov na prijímané rozhodnutia. V druhej časti je ukázané, akú politickú úlohu môže, ale tiež nemusí Ústavný súd hrať v konkrétnych prípadoch, ktoré majú politickú relevanciu a akými je udeľovanie štátneho občianstva alebo vyrovnanie sa s predchádzajúcimi politickými režimami. S ohľadom na to, že miera judicializácie politických otázok je ale nepochybne závislá aj od širšej politickej kultúry a tradícií tej-ktorej krajiny, je potom v tretej časti skúmané, ako sa k preskúmaniu vysoko citlivých politických otázok pristupovalo v medzivojnovom Československu.