S univerzitným profesorom Karlom Klímou o premenách ústav v kontexte doby, o zmysle ústavnosti, ktorou sa politické strany snažia lámať k svojmu volebnému prospechu, ao význame ústavného súdnictva pre stabilitu politického systému Geniálni filozofi už v 18. storočí načrtli víziu ústavy ako akejsi spoločenskej zmluvy, podľa ktorej sa slobodní občania dohodnú na výkone moci. Po konštitučných monarchiách a najstaršej platnej ústavnosti americkej sa až po 2. svetovej vojne ukazuje, aký význam má ústava pre nastavenie demokracie a jej ochranu. Karol Klíma ako medzinárodne uznávaný profesor, ktorý nedávno zavŕšil 30 rokov pôsobenia v orgánoch Svetovej asociácie ústavného práva, tento vývoj hodnotí, a to na pozadí vlastného občianskeho a profesijného života. Hovorí otvorene o živote na pražskej právnickej fakulte v rokoch normalizačných aj za revolučných zmien. Ako jeden z katederných zakladateľov plzenskej právnickej fakulty a prvý predseda akademického senátu sa tvorivo podieľal na jej rozkvete a predovšetkým na rozvoji jej medzinárodnej spolupráce. V súvislosti so známym škandálom na plzenských právach ako prvý po mnohých rokoch prináša nové argumenty, ktoré ukazujú vtedajšiu mediálnu degradáciu i všetkého dobrého, čo fakulta predstavovala, čo viedlo k poškodeniu mnohých poctivých študentov a učiteľov. Kniha nie je iba životopisným vyznaním. Jej podstatnú časť tvorí distribúcia, teda odpovede profesora Karla Klímu na hlavné otázky života českej ústavy za tridsať rokov jej politického života, a to vrátane trvalých pokusov politikov ju prispôsobovať svojim okamžitým, najmä volebným cieľom. Ukazuje tiež na vývoj pozície Ústavného súdu ako jediného možného korektora v zásade nestabilnej parlamentnej politiky, a tým aj na faktické politologické zmeny v ústavnej deľbe moci.