Román V dome básničky je biografickým portrétom jednej z najvýznamnejších fínskych autoriek, okrem iného aj prekladateľky Václava Havla, básničky Eevy-Liisy Mannerovej (1921-1995). Lyrizované interpretácie životných osudov hlavnej protagonistky vychádzajú z nespočetných písomných prameňov, rozhovorov s pamätníkmi a predovšetkým z jej vlastného beletristického diela. Jednou z ústredných tém tvorby Eevy-Liisy Mannerovej je osamelosť, duševná samota prameniaca z nemožnosti nadviazať plnohodnotný medziľudský vzťah, a to milostný, rodinný i priateľský. Podobne bezútešný bol aj autorkin život – detstvo ovplyvnené vojnou a neusporiadanou rodinnou situáciou, častá hospitalizácia v liečebniach, nakoniec útek pred slávou do Španielska. Tomu zodpovedá ústredná románová paralela zrúteného domu a pocrúmanej mysle básnierky, z ktorých sa zdanlivo náhodne vynášajú na svetlo jazvy pradávnych zážitkov, zasutých spomienok, traumy z detstva, duševných paralýz. Príbeh sa odohráva na mnohých časových rovinách súčasne, ako by sám spôsob rozprávania chcel poprieť plynutie času, ale život hlavnej hrdinky sa zároveň trhane posúva dopredu.