Dlhá cesta 1. svetovou vojnou začala pre Jozefa Lacinu v auguste 1914 na libereckej stanici odchodom na front do Srbska. Ako mnoho z českých vojakov však nebol nadšený predstavou boja so slovanským národom. Pokúšal sa preto prejsť do zajatia, čo sa mu v decembri 1914 podarilo. Relatívne pokojný život vojnového zajatca pracujúceho v textilnej továrni zhatila v októbri 1915 nová ofenzíva Centrálnych mocností a zrútenie srbskej armády, ktoré nasledovala jedna z najväčších tragédií Veľkej vojny - ústup cez albánske hory za nepriaznivých klimatických podmienok. Táto "Srbská Golgota", ktorá si vyžiadala okolo 250 000 obetí z radov vojakov i civilistov, pre Jozefa Lacinu a ďalších preživších zajatcov skončila na nemenej nehostinnom talianskom ostrove Asinara. Nasledoval prevoz do Francúzska a práce v chemickej a zbrojnej továrni. Na začiatku roku 1918 vstúpil do formujúcej sa čs. armády a stal sa príslušníkom 21. streleckého pluku. Účastnil sa s ním všetkých bojov na západnom fronte, vrátane slávnej bitky pri Terrone v októbri 1918. Jeho kolo vojny sa zastavilo vo februári 1919 po bojoch na Tešínsku.