Autorka sa vo svojej zbierke predstavuje inak, než ako sme u nej boli doteraz zvyknutí, tematicky, štýlovo aj emočne. Jej verše, tentoraz takmer bez interpunkcie, môžu pre svoj veľmi obmedzený formát pôsobiť zväzujúcim dojmom, ale čitatelia ponúkajú úžasný priestor na bezbrehú fantáziu. Inšpiráciu pre nich čerpá aj naďalej v sebe a okolo seba, v prírode av každodennom živote, nechýbajú však ani závažné spoločenské témy. Jej oči vidia viac ako oči mnohých iných, a potom už netreba vysvetľovať, stačí len reflektovať. A táto reflexia je nevšedná, často až prekvapivo hravá, dokonca sa občas objavujú aj jazykové hračky. Nejde pritom o hravosť náhodnú, veď jedným z výrazných rysov básní je ich starostlivé pointovanie. Okrem toho je z každého verša, z každého slova presvedčivo zrejmá radosť z písania ako prostriedku sebavyjadrenia. Akoby nimi básniarka pozývala svojich čitateľov, aby sa k nej pripojili a ozvláštnili tak svoj život, rovnako ako je ozvláštnený ten jej. Ťažko sa dá presvedčivejšie vyjadriť, aká je pre ňu vlastná tvorba dôležitá.