Príbeh hraničiarskej rodiny kvakerov z Pensylvánie 18. storočia. Čitateľ preniká so svojimi hrdinami, vrátane štrnásťročného Benjamina Gilberta, do drsnej divočiny indiánskeho teritória, kde sa musí prispôsobiť potrebám, tradíciám a zvykom kmeňa Senekov. Ich typ civilizácie je síce iný, ale nie je bez ľudských hodnôt a citov ako je statočnosť, vytrvalosť, priateľstvo či láska. Okrem dobrodružstva je kniha plná aj zasvätených etnografických informácií a poznámkového aparátu. Sága rodiny Gilbertovcov, kvakerov z Pensylvánie, ktorí boli unesení komandom Irokézov do lesov južne jazera Ontario. Stalo sa po roku 1780, rok po tom, čo na Washingtonov rozkaz zničili vojská generála Sullivana ich krajinu. Kniha – historická poviedka – opisuje život zajatcov v dedinách kmeňa Senekov na rieke Genese a pri Erijskom jazere, ktorí sa postupne cez britskú pevnosť Niagaru dostávajú späť do civilizácie. Mladému Benjaminovi Gilbertovi sa však medzi indiánmi zapáči, pretože jeho otčimom sa stane významný náčelník. Ben odchádza ďalej na západ s tlupou Caughnawagov av bájnej vlasti už vymretého kmeňa Attawandaronov prežíva svoje dobrodružstvá. Tu sa tiež zoznamuje s krásnou Huronkou, ktorá mu nezostane ľahostajná. Autor voľne sleduje skutočné príbehy hraničiarov nedlho po víťazstve amerických kolónií a zoznamuje čitateľov s radom zabudnutých osobností a historických udalostí, akou bolo napríklad aj vyvraždenie Gnadenhűttenu, delawarskej dediny moravských bratov a vojskom plukovníka Williama Crava. V dramatickom vyústení príbehu bieleho Seneky nájde čitateľ nakoniec aj odpoveď na otázku, či sa Ben Gilbert vráti do sveta bielych ľudí. Svoj text, ktorý pred rokmi vychádzal na pokračovanie v časopise Wampun Neskenone, zhodnotil autor o poznatkoch z etnografia irokézskych indiánov východných lesov a jazier, málo známych čitateľom kníh Jamesa Fenimora Coopera. Publikáciu dopĺňajú mapky a kresby maliara Jana Hory.