Medzivojnové Taliansko ovládol fašizmus vedený Benitom Mussolinim a „čierne košele“ uplatňovali teror proti každému, kto dal najavo aj nepatrný odpor k pokore a poslušnosti. Agresívna zahraničná politika a spojenectvo s nacistickým Nemeckom predznamenali vstup krajiny do vojny – sebazáchovný pokus talianskych politických kruhov o zmenu v júli 1943 bol len krátkou dobou nádejí a znovu nastolená moc fašizmu sa kruto pomstila. V tomto najchmúrnejšom období talianskej histórie sa pozvoľna, nedôverčivo a spočiatku ťažkopádne formujú ľavicové sily, prevažne mládež; ich zrenie v podmienkach ilegality, bez príkras aj s humorom, podáva Mario Tobino ako prenikavý pozorovateľ a presný analytik spoločensko-psychických procesov, ako majster literárnej charakteristiky a úprimný humanista.