Monografia českého sólového tanečníka, choreografa a baletného majstra Váni Psotu líči jeho pohnutý osud. Narodil sa v roku 1908 v Kyjeve, jeho výnimočné tanečné nadanie mu umožnilo už v osemnástich rokoch podpísať sólistickú zmluvu s Národným divadlom v Brne. V prvej polovici 30. rokov 20. storočia pôsobil taktiež ako sólista v Original Ballet Russ de Monter Carlo, v druhej polovici sa potom opäť vrátil do čela brnenského baletu. Počas druhej svetovej vojny emigroval do Spojených štátov a angažoval sa ako maitre de ballet v Ballet Theatre v New Yorku. Po krátkej chvíli sa opäť vrátil k súboru Ballet Russa de Monte Carlo, kde sa zakrátko stal nielen choreografom súboru, ale aj asistentom generálneho riaditeľa de Basil. Po návrate do vlasti v roku 1947 pôsobil opäť ako umelecký šéf brnenského baletu. Nepriaznivá politická klíma mu ako navrátilcovi zo západu nedovolila takmer nič. Psota umiera náhle a predčasne v roku 1952.
Publikácia je doplnená o fotografie Psoty, jeho rodiny i tanečných kolegov. Nechýbajú ani jeho vlastné choreografické náčrtky, ďalej potom aj chronologický zoznam Psotových tanečných a choreografických angažmán.
Nakoniec je pripojené aj Psotovo resumé vo francúzštine, ruštine, španielčine, angličtine a nemčine.