Predstavte si, že by sa vaša pamäť zredukovala na mesačný výsek minulosti. Neovplyvnilo by to základné funkcie vašej reči, kognitívnych a emocionálnych centier, ale stratili by ste všetky hlbšie vzťahové väzby a všetky komplexné pocity a myšlienky, ktoré sa vytvárajú postupným vrstvením životných skúseností v priebehu času. V dôsledku toho by sa vaša prežívaná identita zmrskla na žalostný tieň svojej skutočnej hĺbky a bohatstva.
Nuž, niečo podobné sa nám stalo vo vzťahu k našej vlastnej duchovnej a kultúrnej histórii. Existenciálny zmätok, strata celkového zmyslu, hodnotové vykorenenie, ochromenie vôle, zakotvenie v úzko subjektívnych skúsenostiach a neschopnosť prepojiť náš osobný príbeh so širším príbehom nášho sveta sú prejavy odtrhnutia našej vlastnej psychiky od jej hlbších vrstiev. Veľká kríza identity, v ktorej sa naša civilizácia nachádza, je jej dôsledkom. To, čo treba urobiť, je skutočné duchovné prebudenie – voči kráse nášho sveta, voči vzácnosti darov, ktorými ako ľudské bytosti oplývame, voči krehkosti nesmierneho privilégia žiť, tvoriť a milovať v tejto jedinečnej dobe. Len my sami môžeme urobiť rozhodujúci krok k takémuto prebudeniu.
Žiadna kniha to za nás neurobí. Kniha však môže vykúzliť príbeh, ktorý nás zaujme natoľko, že takýto krok začneme považovať najprv za možný a potom za niečo, po čom sami začneme túžiť. A práve tak na človeka pôsobí príbeh o ceste západnej psyché, ktorý rozpráva Richard Tarnas (1950-).