Edícia pamätí Antonína Matulu (1885-1953) predstavuje osobnosť úradníka pôsobiaceho na ministerstve školstva a národnej osvety medzi rokmi 1919-1944. Pamäte ilustrujú nielen autorov súkromný život, ale najmä jeho verejnú činnosť - kariéru stredoškolského profesora na sklonku rakúsko-uhorskej monarchie, spisovateľa a autora odborných pedagogických prác, teoretika a "zakladateľa" ruralizmu a jedného z hlavných organizátorov tzv. ľudovej výchovy. Matulov záujem o kultúrnu osvetu na vidieku po roku 1918 vyústil do založenia celorepublikovej osvetovej organizácie Slobodné učenie sedliacke v rámci republikánskej strany. Pamäte tiež poskytujú autorove reflexie zložitého diania v rokoch tzv. druhej republiky, najmä v oblasti kultúrnej politiky, ktorá spadala do jeho úradnej gescie. Po nacistickej okupácii sa Matula až do vynúteného penziónovania v roku 1944 ako jeden z mála českých úradníkov v rámci ministerstva školstva udržal vo vysokej pozícii a vo spomienkach tak z vlastnej perspektívy reflektuje interné pomery na ministerstve aj v protektorátnej kultúrnej politike.