Táto prelomová a dnes už klasická kniha skúma Veľkú matku ako prvotný obraz ľudskej psychiky. Renomovaný analytický psychológ Erich Neumann tu čerpá z rituálov, mytológie, umenia a záznamov snov a fantázií, aby preskúmal, ako bol tento archetyp navonok vyjadrený v mnohých kultúrach a obdobiach od praveku. Ukazuje, ako bola žena reprezentovaná ako bohyňa, monštrum, brána, strom, mesiac, slnko, loď a každé zviera od hadov po vtáky.
Neumann vníma univerzálnu skúsenosť matky ako vyživujúcu aj desivú; zakorenenú v dialektickom vzťahu rastúceho vedomia, symbolizovaného dieťaťom, k nevedomiu a neznámu, symbolizovaného Veľkou matkou.