Siedmy diel "Veľkých dejín krajín Koruny českej" popisuje obdobie od nástupu Habsburgovcov na český trón do začiatku druhého českého stavovského povstania (1526-1617), ktoré je označované za prvé storočie novoveku. Toto obdobie charakterizuje hospodársky a kultúrny rozkvet i prekonávanie istej politickej a konfesionálnej izolácie, ktorú spôsobili husitské vojny. Zároveň sa začína prejavovať určitá vývojová oneskorenosť strednej Európy za Európou západnou, ktorá začína ťažiť zo zámorských objavných ciest. V českých krajinách speje politický aj spoločenský vývoj k osudovému konfliktu medzi tradičným stavovským a modernejším absolutistickým poňatím monarchického zriadenia.