Pätnásty diel Veľkých dejín krajín Koruny českej je venovaný krátkemu, avšak kľúčovému obdobiu rokov 1938-1945. Samostatný československý štát bol po iba 20 rokoch existencie najprv územne oklieštený, zbavený základných politických a ekonomických predpokladov nezávislej existencie av podobe druhej republiky prežil iba pol roka z milosti nacistického Nemecka. Po vyhlásení samostatného slovenského štátu na jar 1939 sa Čechy s Moravou ocitli pod nemeckým protektorátom a napriek niektorým atribútom suverenity im v pomerne krátkej časovej perspektíve hrozilo, že sa stanú integrálnou súčasťou Tretej ríše. Český národ v existenčnom ohrození zaujal širokú škálu stanovísk od aktívnej kolaborácie s nacistami po ozbrojený odboj. Najmä jeho vojenská a v prvom rade zahraničná zložka výrazne prispela k obnoveniu kontinuity štátoprávneho vývoja, k čomu výrazne prispela rozhorčená reakcia medzinárodnej verejnej mienky na najkrikľavejšie prejavy nacistickej perzekúcie.