Tak hladký priebeh prevratu v roku 1948 nečakali ani komunisti. Prezident Beneš sa nakoniec všetkému nátlaku podvolil a väčšina zákonodarcov, vrátane členov demokratických strán, nové poriadky posvätila. Akčné výbory ako hlavný prostriedok „očistenie“ spoločnosti sa ukázali ako nesmierne efektívne, propaganda fungovala, voľby na konci mája toho roku sa podarilo zmanipulovať. Puč príliš neskomplikovala ani smrť Jána Masaryka, ktorý bol napriek zakoreneným mýtom ochotný s KSČ spolupracovať a podľa niektorých aktérov dokonca sníval o úlohe hlavy štátu. A predsa tu bolo niečo, čo komunisti podcenili: mocenská gravitácia Moskvy. Stála za prvou klamstvom nového režimu, keď Klement Gottwald ešte ako predseda vlády verejne odmietol kolektivizáciu poľnohospodárstva. Tvrdá sovietska línia raziaca doktrínu zostrovania triedneho boja však stála aj za politickými procesmi a najmä za militarizáciou ekonomiky, ktorá stiahla Československo v päťdesiatych rokoch do hlbokej hospodárskej krízy. Ako platilo ešte v osemdesiatych rokoch, aj politické uvoľnenie muselo byť inšpirované Kremľom. A tak zlom nastal Stalinovou smrťou, zhodou okolností bezprostredne nasledovanou smrťou Gottwaldovou. Silová konfrontácia ustúpila „súpereniu ideí“, ekonomická krivka sa obrátila a režim sa stabilizoval.