Rimbert, autor prameňa Vita Anskarii, sa narodil neznámeho roku vo Flámsku. Hambursko-brémsky arcibiskup Ansgar prinútil jeho rodičov, aby mu dopriali vzdelanie, vďaka ktorému sa stal kňazom. Toto vzdelanie čerpalo z tradícií karolínskej renesancie. Hrdinu svojho biografického diela od mladosti osobne poznal, mohol využiť rozhovory, ktoré s ním viedol, množstvo svedectiev jeho spolubratov z kláštora v Korvey v Sasku, rovnako tak ako dôležitých prameňov úradnej proveniencie. Sám sa na Ansgarov podnet podieľal na misiách v Škandinávii, ktoré začal remešský biskup Ebo a rozvinul práve Ansgar, konkrétne pôsobil v dnešnom Dánsku a Švédsku. Roku 865, kedy Ansgar zomrel, stal sa aj jeho nástupcom na arcibiskupskom stolci v Hamburgu-Brémach. Zomrel v r. 888. Jeho Vita Anskariu je síce legendou, ale predovšetkým významným historickým prameňom o tom, ako vyzerala práca misionára na území Normanov v 9. stor., teda vo veku, keď v Európe vrcholila vikinská doba, ale kedy prebiehala tiež christianizácia našej Veľké Moravy. Obsahuje dejiny hamburko-brémskeho arcibiskupstva, občas priamo cituje z úradných dokumentov. Jeho dielo je pozoruhodné autorovou znalosťou myslenia normanských „pohanov“ aj tunajších raných kresťanov, prináša nedoceniteľné informácie o fungovaní kráľovskej správy, prvých škandinávskych miest, ale tiež o postavení snemov slobodných mužov na území Škandinávie, o vikinských vpádoch a pod. Vita Anskarii a je jedným z význačných plodov karolínskej reformy vzdelanosti.