Ak sa súčasná historiografia vyznačuje rozmanitosťou tematickou i metodologickou, hľadaním nových interpretácií zdanlivo starostlivo prebádaných fenoménov a presahom do iných vedných odborov, potom táto kniha úplne zodpovedá jej požiadavkám. Autor si stanovil za svoj cieľ preskúmať formovanie Napoleonovho obrazu a jeho prezentáciu, a to v súvislosti s utváraním empírového štýlu vo Francúzsku v rokoch 1802-1815. Za ústredný bod svojho bádania si zvolil osobnosť historiografií najskôr takmer zabudnutú, nedávno však znovuobjavenú. Na scénu tak vstupuje Dominique-Vivant Denon (1747-1825), generálny riaditeľ múzeí v období konzulátu a prvého cisárstva vo Francúzsku, Napoleonov hlavný poradca v otázkach umenia a vkusu. Bol to práve on, kto sa v intenciách napoleonskej propagandy rozhodujúcou mierou podieľal na formovaní Napoleonovho obrazu na verejnosti ako strojcu Napoleonovho osobnostného kultu. Interdisciplinárny prístup a prepojenie histórie, dejín umenia, numizmatiky a čiastočne aj lingvistiky ponúklo autorovi úplne nové uchopenie témy, nastolilo však aj nové metodologické východiská. Symfónia je zdanlivo dohraná. Avšak - dirigent zostáva stále na scéne, partiu, ktorú rozohral, je počuť naďalej v ušiach aj dušiach hráčov a tí si jej energiu nesú stále so sebou. (doc. Mgr. Radmila Švaříčková Slabáková, Ph.D. , Univerzita Palackého v Olomouci)