Väčšinu textu tejto knihy tvorí dialóg, teda forma, ktorú si obľúbili starí učenci (Platón, Sokrates, Galileo a ďalšie). Ide o úprimný, niekedy až neúprosný slovný ping-pong dvoch vzdelancov, z ktorých jeden sa štylizuje skôr do úlohy nerudného pesimistu, druhý, o generáciu starší, potom zostáva sám sebou, teda láskavým optimistom. „Pán profesor sa v mojich očiach veľmi blíži ideálu človeka múdreho, múdreho i hodného zároveň. Vďaka tejto vzácnej konjunkcii osobných vlastností disponuje humanizmom nadobyčaj zažitým, rozvinutým hlbokými životnými skúsenosťami - a to nielen tými dobrými. Rozprávať sa s ním bolo pre mňa nesmierne poučné aj povzbudzujúce,“ hovorí o Ctiradovi Johnovi jeho „spovedník“ František Houdek. Nuž, a títo dvaja ľudskí antipódi sa bavia - o učení, vede, medicíne, kariére, ale aj o láske, cti, zodpovednosti alebo starobe a smrti, a samozrejme aj o spoločnosti. Svoje názory dokladajú množstvom príkladov zo života aj z literatúry.