Knihy spomienok, mozaiky individuálnych ľudských osudov, obohacujú naše predstavy o akejkoľvek historickej etape svojou bezprostrednosťou aj konkrétnymi zážitkami. Pavol Spunar (* 1928) vyrástol v pražskej intelektuálnej rodine s bohatými kultúrnymi koreňmi i zázemím, kde ešte doznievali tradície meštianskej kultúry konca 19. storočia. Autor priblížil svoje detstvo aj gymnaziálne štúdiá počas vojny a vykreslil prostredie pražskej Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v prelomových rokoch 1947 – 1952. Väčšinu svojich spomienok však venoval svojmu pôsobeniu v ústavoch Československej a Českej akadémie vied. Kniha je zaľudnená charakteristikami učiteľov, priateľov a kolegov doma aj v zahraničí. Spomienky svedčia o autorovom hlbokom vzťahu k Akadémii vied a pripomínajú, že mladá povojnová generácia nebola zďaleka taká omámená dobovými komunistickými heslami, ako sa niekedy mylne predpokladá.