Vláda Henricha VI. (1422-1461) z lancasterskej vetvy dynastie Plantagenetov vyústila v jeden z najničivejších konfliktov, aký sa kedy odohral na území ostrovného kráľovstva. Autorita panovníka sa ocitla v hlbokom úpadku, ambície mocných aristokratických rodov rozdelili Anglicko, v krajine zavládol chaos a faktické bezvládie. V roku 1461 kráľovská koruna spočinula na skraniach Eduarda, grófa z March, potomka starobylého rodu Yorkov. Trvalo však takmer desať rokov, kým Eduard IV. dosiahol rozhodný úspech v bitkách pri Barnete a Tewkesbury, a triumfálne tak zavŕšil svoje víťazstvo. Lancasteri boli zničení. Hoci v Anglicku zavládol opäť poriadok a stabilita, túžba po kráľovskej korune zasiala rozkol medzi príslušníkmi vládnucej dynastie. Po smrti Eduarda IV. sa znovu rozhorel boj o moc. Krátka vláda Richarda III. (1483-1485), ktorá skončila nečakane jeho porážkou pri Bosworthe, znamenala koniec Yorkov na anglickom tróne. Výsadné miesto na mocenskom výslní získal rod Tudorovcov. Anglicko tak vstúpilo do novej éry svojich dejín.