Vďaka svojej delikátnej forme a vycibrenému obsahu, spájajúcemu tie najlepšie prvky stredovekej básnickej tradície, si Vtáčí snem anglického básnika Geoffreyho Chaucera (asi 1343-1400) zaistil nielen výsadné postavenie v rámci autorovho rozsiahleho diela, ale rovnako platí za klenot stredovekého liano. Skladba komornej dĺžky zachytáva básnika neznalého lásky, ktorý po dni strávenom nad latinskými spismi zaspáva nepokojným spánkom. Vo sne sa mu zjavuje rímsky vojvodca Scipio Africanus, ktorý sa mu stáva sprievodcom a zavádza ho do alegorickej záhrady, v ktorej "plodný máj vládne celý vek" a kde básnik prvýkrát dostáva príležitosť spoznať (hoci len ako svedok) lásku a jej rituály zblízka.
Vtáčí snem je ukážkou tzv. snového videnia, jedného z najobľúbenejších literárnych žánrov vrcholného a neskorého stredoveku. O zdomácnení tejto formy sa v anglickom prostredí nemalou mierou zaslúžil práve Geoffrey Chaucer, a to ako prekladom, tak vlastnou tvorbou. Napriek tomu, že datácia aj účel Vtáčieho snemu sú do značnej miery špekulatívne, mnohými historikmi býva báseň kladená do priamej súvislosti s pytačkami mladého anglického kráľa Richarda II. a Annou Českou, dcérou rímskeho cisára Karola IV., ktorej vzdal Chaucer hold hneď v niekoľkých svojich skladbách. Zároveň sa jedná o jeden z najskorších dokladov spojenia kultu svätého Valentína s milostnou tematikou. Českému čitateľovi sa týmto vydaním dostáva preklad básne do rúk prvýkrát, doplnený predslovom načrtávajúcimi hlavnými rysmi žánru stredovekej snovej poézie a Chaucerových variácií na jej témy a ukážkami z niekoľkých významných diel, ktoré s Vtáčím snemom úzko súvisia.