Autora inšpiroval osud židovských príbuzných z rodiny Leopolda Ofnera, majiteľa statku a živností v niekdajšom Zamlekove (dnes Zavlekove v okrese Klatovy). Z jeho ôsmich detí pochádzala autorova babička Hermína Kolárová, rodená Ofnerová. Rukopis približuje situáciu rozvetvenej rodiny – Ofnerových detí, ich partnerov, vnukov a ďalších príbuzných – v čase druhej republiky a protektorátu a retrospektívne aj vo vzdialenejšej histórii. Obdobie nacistického šoa znamenalo pre všetky vypovedania z normálneho života, ponižovania a šikanovania a konečnú likvidáciu v koncentračných táboroch. Len jediný vnuk, neskorší autorov otec, sa zachránil útekom z protektorátu do západnej československej armády. Vedľa rodiny Ofnerovcov v knihe vystupujú tiež sobáše spriaznenej rodiny, predovšetkým Münzovi z Horažďovíc, výrobcovia liehovín a vín, a Kopperlovi z Proseče, vlastníci preslávenej továrne na fajky. Dokumentárna próza vznikla na základe osobných dokumentov, matričných zápisov, záznamov židovských obcí, miestnych kroník a svedectva pamätníkov, samozrejme aj s nevyhnutnou autorskou fabuláciou, ktorá preklenuje niektoré biele miesta rodinnej histórie.