Významný rakúsky autor, nositeľ mnohých ocenení, skĺbil v tomto románe do jedného širokého celku "svoje" témy (židia a židovstvo, prenasledovanie židov, kresťanstvo, náboženský fanatizmus, nacizmus, Rakúsko a jeho nedávna - i nacistická a antisemitská - minulosť história študentských revolt v 60. a 70. rokoch, úteky a vyháňania, história ako taká - možnosti jej zachytenia, jej opakovanie a (ne)schopnosť sa z histórie "poučiť"). Vytvoril z nich tematickú aj ideovú syntézu - v troch naratívnych líniách, dejovo priezračných, plných zvratov a veľmi pútavo rozprávaných: prvý je príbeh z prvej polovice 17. storočia, životná dráha portugalského židovského chlapca Maného, neskoršieho židovského učenca (Samuel Manasse); druhou paralelnou líniou je (prirodzene nedokončený) príbeh detstva a mladosti autorovho rovesníka židovského pôvodu (inšpirovaný autobiograficky), treťou potom líči udalosti jedného večera v súčasnej dobe.
Veľmi pôsobivá je umelecká metóda, ktorú je možné zhrnúť (a simplifikovať) do niekoľkých základných pojmov: panorama (príp. "historická mystifikácia"); tautológia ("kruh"); paradox a (ľahká) irónia, nadhľad.